Poľovníctvo v okrese Partizánske , Ing. Jozef Herz, PhD.
Poľovníctvo v okrese Partizánske
V rámci poľovníckeho plánovania nový poľovnícky rok začína dňom 1. marca a končí 28.februara nasledujúceho roku. Po tomto dátume poľovníci bilancujú predchádzajúcu poľovnícku sezónu. Okrem spracovania údajov o love zveri vyhodnocujú a hodnotia jednak správnosť chovateľského zásahu u trofejovej zveri a u ostatnej zveri vyhodnocujú tiež pomer netrofejovej zveri z celkového odlovu, ako aj jej vekovú štruktúru. Po zhodnotení trofejí odbornou komisiou tieto následne vystavujú, aby sa s nimi mohli oboznámiť nielen poľovníci, ale aj ostatní záujemcovia zo širokej nepoľovníckej verejnosti. Vzhľadom na súčasnú nebezpečnú nákazovú situáciu sa toto hodnotenie momentálne odkladá na neskorší termín a v tomto roku bude asi až v letných mesiacoch.
Poľovníci okresu Partizánske, spolu s poľovníkmi zo súčasných okresov Bánovce nad Bebravou a Topoľčany desaťročia spoločne patrili do pôvodného veľkého okresu Topoľčany a tvorili tak aj jednu okresnú organizáciu. V roku 1997 sa uskutočnilo nové územné usporiadanie Slovenska. Vznikol tak jednak samostatný politický okres Partizánske ale aj samostatná okresná organizácia poľovníckej samosprávy. Táto bola založená dňa 26.marca 1997 keď sa zišli zástupcovia 13 poľovníckych organizácií v pôsobnosti novovzniknutého okresu Partizánske. Organizácie mali na výkon práva poľovníctva k dispozícii k prenájmu 7 978 ha lesnej a 13 773 ha poľnohospodárskej pôdy, teda úhrnom 21751 ha poľovnej plochy. Treba tu pripomenúť skutočnosť, že v rámci okresu Partizánske majú pričlenenú poľovnú plochu k poľovníckemu obhospodarovaniu a to cca 5 000 ha poľovnícke organizácie, ktoré nemajú sídlo v našom okrese.
V čase vzniku samostatnej poľovníckej organizácie v roku 1997 mala okresná organizácia Partizánske SPZ 351 členov. V súčasnosti po niečo viac ako dvadsiatich rokoch samostatnosti má zo zákona ustanovená Obvodná poľovnícka komora Partizánske v počte viac ako 500 členov. Táto vznikla prijatím zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. a okrem iného prevzala do svojej náplne práce od štátnej správy na úseku poľovníctva aj vydávanie a predlžovanie poľovných lístkov. Všetci držitelia poľovných lístkov preto musia byť povinne členmi poľovníckej komory. Poľovnícka komora v rámci svojej pôsobnosti vykonáva a zastrešuje všetky činnosti týkajúce sa poľovníckej samosprávy.
Hoci výmerou poľovnej plochy, patrí okres Partizánske medzi najmenšie okresy v rámci Slovenska, poľovné revíry nášho okresu sú rozdelené do troch poľovných oblastí. Do jelenej poľovnej oblasti J – XXVIII Tribeč sú zaradené poľovné revíry Vrch Hora – Veľký Klíž, Bučina – Krásno, Osečná - Partizánske, Drahožica – Veľké Uherce, Dobrolín - Partizánske, Kostrín - Klátova Nová Ves, Hôrka – Nedanovce a Vrchy – Bošany. Do jelenej oblasti J XXXII Horná Nitra sú zaradené poľovné revíry Starý Háj – Veľké Kršteňany a Háj – Skačany. Tri revíry a to Agačina – Nadlice, Bôrie - Ostratice a Lužný Les – Chynorany sú zaradené do poľovnej oblasti pre chov malej zveri M V. Horná Nitra. Aj keď sa zdá pre laika napríklad jeleň ako jeleň, z poľovníckeho hľadiska v jednotlivých oblastiach má vytvorené iné podmienky pre život a tým je ovplyvňovaný a limitovaný jeho chov. Tiež je tu iná potravinová dostupnosť, čo veľmi ovplyvňuje aj tvorbu parožia a tým bodovú hodnotu ulovených jedincov.
Normované kmeňové stavy poľovnej zveri pre revíry v okrese Partizánske predstavujú u jelenej zveri 103 jedincov u danielej zveri 12 jedincov u muflonej zveri 62 jedincov u srnčej zveri 284 jedincov u diviačej zveri 107 jedincov u zajačej zveri 1 390 zajacov a bažantov 640 bažantov. Normované kmeňové stavy predstavujú také množstvo voľne žijúcej poľovnej zveri pre dané územie, ktoré je schopne bez väčších škôd na poľovných pozemkoch túto zver aj uživiť.
Na prvej chovateľskej prehliadke konanej po roku 1997 bolo konštatované, že v okrese sa ulovilo 73 ks jelenej zveri, 9 ks danielej zveri, 19 ks muflonej zveri, 84 ks srnčej zveri a 46 ks diviačej zveri. O desať rokov sa už ulovilo 152 ks jelenej zveri, 47 ks danielej zveri, 55 ks muflonej zveri, 125 ks srnčej zveri a 193 ks diviačej zveri. Za poslednú poľovnícku sezónu 2019/2020 bolo poľovníckymi hospodármi okresu od evidovaných a tým nahlásených 415 kusov jelenej zveri čo je nárast oproti prvému roku až o 568 %. Danielej zveri sa ulovilo 362 kusov, nárast o neskutočných 4 022 %, Taktiež nárast o 1 272 % bol u muflonej zveri, ktorej sa ulovilo 140 kusov. U srnčej zveri pri úlovku 211 kusov to predstavuje navýšenie iba o 251 %. Diviakov sa ulovilo 733 kusov, čo je nárast o 1 593 %.
Príčinou nárastu populácie raticovej zveri sú predovšetkým zmeny v obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy zo strany ich uživateľov. Začalo to už v minulosti a to zlučovaním poľnohospodárskych družstiev do veľkých agropodnikov, čo malo za následok veľkoplošné hospodárenie a obsievanie aj niekoľko sto hektárových parciel jednou plodinou. Po roku 1989 postupne v novovznikajúcich poľnohospodárskych podnikoch sa znižoval chov hospodárskych zvierat a začalo sa pestovať viac olejnín a technických plodín. Napríklad v roku 2019 z celkovej výmery ornej pôdy v okrese sa pestovala pšenica na ploche 31,4%, jačmeň na 13,5%, kukurica na 15,6 %, repka na 17,1%, viacročné krmoviny na 10,6 % a repa na 3,6 %. Tieto plodiny spolu predstavujú až 78,3 % z celkového osevu. Takto sa rozšírili možnosti vo výžive voľne žijúcej poľovnej zveri a vytvorili sa veľmi priaznivé podmienky pre jej pobyt mimo jej prirodzeného teritória. Vytvorili sa zóny pokoja v rámci nekonečných lánov poľnohospodárskych plodín. Poľovná zver tu nie je tak stresovaná, vyrušovaná a atakovaná, ako v lese ľudskou činnosťou, ktorú prestavujú hlavne hríbari, zberači plodov a turisti. Na druhej strane podmienky veľkoplošného obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy nevyhovujú malej zveri, ktorá na poľnohospodárskej pôde bola rozšírená v minulosti omnoho početnejšie a to zajacom, bažantom a najmenej jarabiciam. Tieto druhy sú na ústupe a už viac rokov sa takmer nelovia.
Značnú časť viny na tom, že početnosť raticovej zveri neustále narastá od polovice 70 rokov minulého storočia má aj štátna správa na úseku poľovníctva, ktorá je neustále poddimenzovaná počtom ľudí na výkon svojej činnosti. Preto veľmi ťažko napĺňa kontrolnú činnosť plnenia zákonom stanovených povinnosti užívateľov polových revírov. Zo zákona stanovuje v rámci poľovníckeho plánovania pre jednotlivé revíry počty odstrelu jednotlivých druhov zveri. Ich vekovú a sexuálnu štruktúru. Plánovaný odstrel sa nie vždy však podarí splniť na 100 percent a k úplnej spokojnosti zainteresovaných. Pri už spomínanej nízkej úrovni kontroly nielen zo strany orgánov štátnej správy, ale aj v rámci hlavne novodobých poľovníckych organizácii môže dochádzať aj ku skresľovaniu samotného odlovu. Od začiatku vzniku poľovníckej organizácie v Partizánskom sme splnili plán odlovu samičej zveri, ktorá má priamy vplyv na nárast populácie u jeleníc na 97,5 %, danielic na 97,0 %, sŕn na 88,4 %, muflónic na 78,5 % a diviačic na 76,0 %. Nemalý vplyv na prežívanie jedincov a prirodzenú mortalitu poľovnej zveri majú aj mierne zimy v poslednom desaťročí.
Ing. Jozef Herz, PhD.