Stanovisko Slovenskej poľovníckej komory k petícii za reguláciu poľovníctva

02.03.2017 21:29

Slovenská poľovnícka komora vyjadruje zásadný nesúhlas s obsahom „Najväčšej petície za reguláciu poľovníctva na Slovensku“, postup autorov petície považuje za nekorektný, populistický a odborne preukázateľne nekompetentný.

Slovenská poľovnícka komora upozorňuje nepoľovnícku verejnosť, že autor tejto petičnej akcie Viktor Čech zavádza občanov subjektívnymi názormi a vlastnými tvrdeniami, ktoré nie je možné považovať za vecne pravdivé a všeobecne podložené fakty.

Slovenská poľovnícka komora vyjadruje poľutovanie nad zneužívaním petičného práva vzhľadom na skutočnosť, že zo samotného obsahu petície vyplýva veľmi nízka úroveň právneho vedomia organizátorov petície.

Slovenská poľovnícka komora považuje požiadavky autora petície za irelevantné a v právnom štáte neakceptovateľné. S cieľom informovať nepoľovnícku verejnosť o skutočnom stave v oblastiach, ktorých sa „požiadavky“ autora petície týkajú, Slovenská poľovnícka komora uvádza nasledovné fakty:

V „Najväčšej petícii za reguláciu poľovníctva na Slovensku“ autor uvádza, že:

Požadujeme celoročný zákaz lovu vlka dravého. – Viktor Čech

Vyjadrenie SPK: V Programe starostlivosti o vlka dravého je v kapitole 1.3.3.1 Ochrana vlka z pohľadu európskej legislatívy uvedené: Manažment vlka dravého odstrelom teda podlieha určitým pravidlám a opatreniam, napr. zásah do ÚEV (Územie európskeho významu), v ktorom je vlk predmetom ochrany, alebo priamy zásah do populácie vlka (odstrel), ktorý by mohol mať negatívny vplyv na jeho priaznivý stav, je možný iba z dôvodov, týkajúcich sa zdravia ľudí alebo bezpečnosti verejnosti, alebo priaznivých dôsledkov prvoradého významu pre životné prostredie, alebo z iných naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu. V tomto prípade je potrebné vykonať primerané posúdenie vplyvov na územia Natura 2000 podľa článku 6 ods. 3 Smernice o biotopoch. Ďalej v kapitole 1.3.4.2. Legálny lov v zmysle európskej a slovenskej legislatívy sa píše: Odstrel vlka sa na Slovensku realizuje v zmysle platnej legislatívy na úseku poľovníctva a na úseku ochrany prírody a krajiny, v ktorej je implementovaná legislatíva Európskej únie. Pre vlka sú vymedzené ÚEV, v ktorých by mal byť vlk lovený minimálne, resp. vôbec. V rámci Slovenska bolo vyhlásených 79 ÚEV o celkovej výmere 435 383 ha, kde vlk dravý patrí medzi predmet ochrany.

Dlhodobým cieľom je zachovanie priaznivého stavu vlka dravého v rámci Slovenska v alpskom biogeografickom regióne a dosiahnutie priaznivého stavu vlka dravého v panónskom biogeografickom regióne.

Odporúčame prečítať si Program starostlivosti o vlka dravého (http://www.sopsr.sk/files/PS-o-vlka-draveho-na-Slovensku.pdf), ktorého autormi sú: pracovníci Štátnej ochrany prírody SR, pracovníci Ministerstva životného prostredia SR, pracovníci Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, odborníci z Technickej univerzity vo Zvolene a Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, pracovníci Národného lesníckeho centra. Autori sú fundovaní odborníci v oblasti zoológie.

Požadujeme sprísnenie povolení na odstrel - musí byť preukázateľne opakovaná škoda na majetku, spôsobená zvieraťom. - Viktor Čech

Vyjadrenie SPK: Pojem opakovaná škoda na majetku spôsobená zvieraťom slovenský právny systém ani prax nepozná. Škody na majetku, t. j. na poľnohospodárskej úrode, lesných porastoch, ale aj v sadoch a záhradách, spôsobované lesnou zverou sú každoročne evidované, vykazované a uplatňované vlastníkmi a užívateľmi pozemkov v súlade s platnými právnymi predpismi. S cieľom eliminácie spôsobovaných škôd na princípe prevencie (teda nie represie v podobe odstrelu), plne v súlade s platnou legislatívou (najmä zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve) bolo podpísané dňa 9.3.2016 v Banskej Bystrici „Memorandum o spolupráci pri riešení škôd spôsobených zverou a na zveri“ medzi Slovenskou lesníckou komorou, Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a Slovenskou poľovníckou komorou. Tieto profesijné samosprávne organizácie združujú absolútnu väčšinu vlastníkov a užívateľov poľnohospodárskych a lesných pozemkov na Slovensku. Každý súdny človek musí uznať, že o opatreniach na ochranu majetku by mali rozhodovať tí, ktorých práv a právom chránených záujmov sa táto ochrana týka. Ak sa vlastníci pozemkov a štát dohodnú na regulácii, ktorej pravidlá akceptujú obe strany, sú podobné požiadavky Viktora Čecha zjavne nadbytočné.

Požadujeme, aby okolo bezzásahových území existovalo podhorské pásmo, kde nebude povolené poľovať. - Viktor Čech

Vyjadrenie SPK:Autor petície by si mal uvedomiť čo je to bezzásahové územie a čo je to podhorské pásmo. V zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je v § 16 ods. 1 písm. g) uvedené, že: Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha.

Odporúčame preštudovať si Zákon o ochrane prírody a krajiny:

(https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20160701#paragraf-16)

 

Požadujeme akékoľvek podchytenie pytliactva ešte pred samotným činom, sprísneniepodmienok výdaja poľovného lístka. - Viktor Čech

Vyjadrenie SPK: Pojem podchytenie trestného činu pytliactva slovenský právny systém ani prax nepozná. Pytliactvo je jedným z trestných činov proti životnému prostrediu a každý občan, ktorý má podozrenie, že je naplnená skutková podstata trestného činu pytliactva (§ 310 Trestného zákona) by mal považovať za svoju povinnosť takýto skutok oznámiť orgánom činným v trestnom konaní.

Slovenská poľovnícka komora a jej orgány dlhodobo zaujímajú k pytliactvu v akejkoľvek forme nulovú toleranciu a dlhodobo spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní na rôznych úrovniach. Držitelia poľovných lístkov, členovia SPK zabezpečujú v tejto oblasti aj preventívnu činnosť prostredníctvom výkonu oprávnenia poľovníckej stráže (§ 27 zákona č. 274/2009 Z. z.). Podotýkame, že na výkon oprávnenia poľovníckej stráže a uplatňovania práv a povinností v oblasti boja proti pytliactvu musia byť členovia poľovníckej stráže odborne pripravení a preverovaní, či sú na ňu spôsobilí.

Požadujeme zavedenie psychotestov pre poľovníkov. – Viktor Čech

Vyjadrenie SPK:Každý držiteľ poľovného lístka vykonávajúci právo poľovníctva na Slovensku, musí byť držiteľom zbrojného preukazu skupiny D – držanie zbrane a streliva na poľovné účely. Každý držiteľ zbrojného preukazu podľa zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene niektorých zákonov v § 17 ods. 2 písm. b) je povinný k žiadosti o vydanie zbrojného preukazu pripojiť lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti a psychologický posudok o psychickej spôsobilosti držať alebo nosiť zbraň a strelivo.

Odporúčame preštudovať si aj Zákon o zbraniach a strelive a o zmene niektorých zákonov: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-190

 

Požadujeme, aby odlov vykonávali len poľovníci s vyštudovanou SŠ/VŠ lesníckou. – Viktor Čech

Vyjadrenie SPK: Slovenská poľovnícka komora považuje viac ako ročnú prípravu (teoretickú aj praktickú) pre uchádzačov o poľovný lístok za dostatočne dlhú dobu na dosiahnutie odbornej spôsobilosti svojich členov. Príprava každého uchádzača o poľovný lístok je organizovaná podľa presne stanovených pravidiel právnej normy (zákon č. 274/2009 Z. z.), ktorá bola harmonizovaná s právom EÚ. Počas trvania teoretickej prípravy musí každý uchádzač o poľovný lístok absolvovať najmenej 10 hodín zo súboru siedmych predmetov, ktoré zahŕňajú: osvetu, poľovnícku zoológiu a biológiu, starostlivosť o zver a choroby zveri, lov zveri a poľovnícke plánovanie, poľovnícku kynológiu, právne predpisy na úseku poľovníctva, zbraní a streliva a ochrany prírody a poľovnícke strelectvo a prvú pomoc pri úrazoch spôsobených pri výkone práva poľovníctva. Praktická príprava sa uskutočňuje v rozsahu 100 hodín počas najmenej 12 mesiacov, po dohode s užívateľom v akomkoľvek poľovnom revíri. Absolvovanie praktickej prípravy priebežne potvrdzuje poľovnícky hospodár daného poľovného revíru, v ktorom sa prax vykonáva. Uchádzač musí povinne absolvovať aj streleckú prípravu, ktorá pozostáva zo streleckého výcviku s poľovníckymi zbraňami, skúškou zo streľby z poľovníckych zbraní a teoretickou skúškou a praktickou skúškou zo zásad bezpečného zaobchádzania s poľovníckymi zbraňami a poskytovania prvej pomoci pri úrazoch spôsobených pri výkone práva poľovníctva. Z uvedených dôvodov je zjavné, že akékoľvek obmedzovanie občanov s iným ako lesníckym vzdelaním vykazuje všetky znaky diskriminácie, takáto požiadavka je nekompetentná z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná.

Slovné a fyzické konflikty s turistami a fotografmi – Viktor Čech

Vyjadrenie SPK: Konflikty sú v iných oblastiach spoločenských vzťahov mnohonásobne početnejšie a vážnejšie a nie je možné ich v demokratickej spoločnosti absolútne vylúčiť. Nedá sa teda centrálne zabezpečiť vylúčenie konfliktov medzi ľuďmi ani v prírode. Z tohto aspektu nie je možné verbálne konflikty, ktoré sa objavia medzi poľovníkmi a turistami, resp. fotografmi, často len v podobe upozornení na príslušné zákonné ustanovenia, považovať za nebezpečné a ohrozujúce účastníkov konfliktu. Naviac, často je takmer nemožné zistiť, či v danom prípade neprevládli subjektívne okolnosti nad objektívnymi, kto bol a prečo senzitívnejší, či konal zámerne alebo nie. Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v § 30 a § 31 ustanovuje podrobnosti o využívaní lesov verejnosťou a zákazu niektorých činností. Ďalej zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v § 11 až 16 upravuje voľný pohyb návštevníkov po lese. Poukazujeme napríklad aj na fakt, že v spomínanom zákone sa ustanovuje, že na niektorých územiach, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany (§ 14). V spomínanom § 14 ods. 1 písm. c) je uvedené, že je zakázané pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce. Skúsenosti z praxe nasvedčujú tomu, že mnoho turistov a fotografov ani netuší, že platí takýto zákaz a tým porušuje zákon o ochrane prírody a krajiny. Preto, ak poľovník upozorní na takéto protiprávne konanie je to automaticky považované za slovný útok proti turistom. Vznik fyzických konfliktov, aj keď sa nedá absolútne vylúčiť už len z dôvodu variability ľudskej mentality, je predovšetkým zámerne preháňaným tvrdením zo strany tzv. ochranárov z vlastnej vôle na pošpinenie mena a tým pádom aj poslania poľovníkov, ktorý zásadne odmietame. Receptom na vylúčenie akýchkoľvek konfliktov s fotografmi prírody je dohoda s užívateľom poľovného revíru o podmienkach, čase a spôsobe koordinovaného konania v poľovnom revíri. Je zaujímavé, že veľká časť fotografov prírody akceptuje zmluvne dohodnuté užívacie práva užívateľov poľovných revírov a dohode sa nebránia, dokonca ju vyhľadávajú. Existuje však minoritná skupina fotografov, ktorí odmietajú dohodu a žiadajú, aby sa im užívatelia poľovných revírov, ktorí hospodária na základe štátom schválených plánov, zodpovedajú za stavy poľovnej zveri v revíroch, za škody spôsobené zverou a platia čím ďalej tým vyššie náhrady za užívanie poľovných revírov, prispôsobovali. Sú to nezmyselné a nenáležité predstavy o prioritách tých, ktorým chýba nielen právne vedomie, ale aj elementárna slušnosť. Samozvaní návštevníci by totiž nemali zabúdať aj na to, že aj poľovnícke zariadenia, ktoré mnohokrát používajú práve fotografi, sú majetkom užívateľa poľovného revíru a nie majetkom fotografa.

Verejne známe prípady zastrelených mačiek a psov – Viktor Čech

Vyjadrenie SPK: Držitelia poľovných lístkov konajú v týchto prípadoch v súlade so zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Tento v § 24 ods. 3, písm. d) uvádza: – zakazuje sa v poľovnom revíri voľný pohyb psa vo vzdialenosti väčšej ako 50 m od osoby, ktorá psa vedie, to sa nevzťahuje na služobných psov používaných podľa osobitých predpisov a poľovníckych psov pri výcviku a výkone poľovníctva. Tiež v tom istom odseku písm. l) pohyb mačiek okrem pohybu vo vzdialenosti do 200 m od najbližšej pozemnej stavby. V tom istom § 24 ods. 6 uvádza: Ak dôjde k usmrteniu psa v poľovnom revíri, jeho vlastník môže požadovať náhradu len vtedy, ak k jeho usmrteniu nedošlo za podmienok uvedených v § 29 ods. 1 písm. f), teda v súvislosti s výkonom oprávnení poľovníckej stráže. § 29 - Práva a povinnosti člena poľovníckej stráže uvádza, že člen poľovníckej stráže je pri plnení úloh podľa tohto zákona oprávnený: usmrtiť v poľovnom revíri voľne sa pohybujúceho psa vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšej pozemnej stavby; to sa nevzťahuje na poľovníckeho psa a na psa, ktorý má nasadený obojok alebo prsný postroj, pričom tieto musia byť vo výraznej farbe odlišnej od farby jeho srsti. Uplatňovanie práv v oblasti odstrelu túlavých psov a mačiek má však dlhodobo klesajúcu tendenciu, čo súvisí aj so zvyšovaním zodpovednosti chovateľov a určite aj s medializáciou každého prípadu bez ohľadu na zákonnosť či nezákonnosť zásahu. Ostražitosť v tejto oblasti sa ale vyžaduje zachovať aj naďalej. Spomeňme si napríklad na nedávny prípad útoku psov, ktorí napadli a zabili človeka mimo zastaveného územia obce (v poľovnom revíri) a tiež prípady ostatných napadnutých obyvateľov a detí pri voľnočasových aktivitách.

Alkohol na poľovačkách – Viktor Čech

Vyjadrenie SPK: Okresné riaditeľstvá Policajného zboru disponujú všetkými zoznamami usporadúvaných spoločných poľovačiek a taktiež majú dosah na nahliadnutie do Knihy návštev revíru, kde kedykoľvek, keď sa rozhodnú, môžu vykonať kontrolu s cieľom zistenia požitia alkoholických nápojov pri výkone práva poľovníctva. Zákazu požívania alkoholických nápojov, psychotropných a omamných látok pri manipulácii so zbraňou alebo strelivom nepodliehajú len poľovníci, ale podľa zákona o zbraniach a strelive všetci držitelia zbrojných preukazov [§ 28 ods. 1 písm. i) zákona č. 190/2003 Z. z. o zbraniach a strelive].

Policajný zbor Slovenskej republiky vykonáva pravidelne, dôrazne a čoraz častejšie kontrolu dodržiavania zákazu používania alkoholických nápojov nielen na poľovačkách ale aj pri náhodnej kontrole na pozemných komunikáciách v prípadoch, keď posádka vozidla má pri sebe poľovnícku zbraň alebo zbrane. Akékoľvek pochybenie držiteľa zbrojného preukazu v tejto oblasti má za následok stratu oprávnenia a tým aj zbraní. Tvrdenie o alkohole na poľovačkách je populistickým archaizmom.

Trávenie dravcov a iných druhov vtáctva – Viktor Čech

Vyjadrenie SPK: Slovenská poľovnícka komora nemá informácie o trestom stíhaní svojich členov za tento druh trestnej činnosti a dištancuje sa od tohto tvrdenia. Odsudzujeme všetky druhy trestnej činnosti proti životnému prostrediu, akékoľvek neľudské konanie a týranie zvierat, vrátane trávenia dravcov a iných druhov vtáctva. Pripisovanie takýchto zámerných aktivít, ak sa vôbec stali, berieme to ako bezdôvodný útok na komunitu poľovníkov.

Nelogické prikrmovanie zvierat, aj medveďov – Viktor Čech

Vyjadrenie SPK:Povinnosť prikrmovať zver užívateľom poľovného revíru vyplýva zo zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve § 26 ods. 1 písm. d) a f), ktorý uvádza: Užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivomtakým spôsobom, aby sa krmivo neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy. Je povinný odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia. O love zveri na vnadisku pojednáva § 61 ods. 1 a ods. 2. Vnadiskom na účely tohto zákona je miesto, na ktoré sa vykladá návnada s cieľom prilákať zver. Na vnadisku okrem vnadiska vo zvernici je povolené loviť iba diviačiu zver, šelmy a krkavcovité vtáky, ktorých lov je povolený. Diviačiu zver na vnadisku možno loviť iba mimo obdobia núdze. Vnadisko na lov diviačej zveri musí byť zriadené tak, aby ostatná raticová zver mala k návnade sťažený prístup. Vnadisko, na ktoré sa vykladá živočíšna návnada, musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom. Po ukončení vnadenia návnadou je užívateľ poľovného revíru povinný neškodne odstrániť zvyšky návnady.

Vykonávacia vyhláška č. 344/2009 Z. z. k zákonu o poľovníctve uvádza v § 37 ods. 1, že vnadisko na vnadenie diviačej zveri v poľovnom revíri možno zriadiť len mimo času núdze, a to najviac jedno vnadisko na aj začatých 300 ha poľovnej plochy. Návnadu možno vykladať len do poľovníckych zariadení alebo zapracovať do zeme. Vnadiť diviačiu zver v poľovných oblastiach s chovom jelenej zveri možno len v čase od 1. júla do 15. januára. Každý užívateľ poľovného revíru predkladá každý rok na štátnemu orgánu Plán starostlivosti o zver, ktorý sa po schválení stáva preňho záväzným. Ak sa vyskytnú odchýlky od presne takto zákonne vymedzených pravidiel, výkon štátneho dozoru zabezpečuje príslušný okresný úrad, pozemkový a lesný odbor a ten je oprávnený vyžadovať okamžitú nápravu a udeliť za porušenie zákona sankcie. Miera logiky prikrmovania je priamo úmerná poznaniu početnosti a potrebám aktuálnych druhov voľne žijúcej zveri v danom poľovnom revíri a nie názorom laikov. A ak sa predsa stane v niektorom poľovníckom revíri prípad porušenia povinností, je potrebné len vedieť, komu túto skutočnosť oznámiť na regionálnej úrovni a nezovšeobecňovať svoju osobnú skúsenosť na celé Slovensko.

Následné upozorňovanie na premnoženú zver, ktorá požiera poľnohospodárom úrodu, prípadne je naučená na ľudskú potravu a schádza bližšie k ľudským obydliam – Viktor Čech.

Vyjadrenie SPK: Súčasný stav početnosti voľne žijúcich druhov poľovnej zveri nesúvisí len s prikrmovaním. Uplatňovanie zásad spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ núti slovenských farmárov a agropodnikateľov pestovať tzv. energetické plodiny na veľkých výmerách, ktoré poskytujú pre zver neporovnateľne bohatšie zdroje krmív ako prikrmovanie v revíroch. Bohatý celoročný prístup k takejto potrave znamená neustále zlepšovanie kondície a plodnosti, zvyšovanie úkrytových možností zveri počas takmer celého vegetačného obdobia. Zvýšený prírastok by sa mal eliminovať zvýšeným lovom, ktorý je z hľadiska dodržiavania selektívno-chovateľských kritérií efektívny len, ak sa vykonáva pravidelne a v dostatočne dlhom časovom období. To však desiatky a stovky hektárov kukurice alebo ciroku značne sťažujú, v niektorých oblastiach takmer vylučujú. Na prechodne vysoké stavy zveri majú vplyv aj ďalšie faktory ako sezónna a potravná migrácia, tlak predátorov, ale aj výstavba líniových stavieb, ktoré po uvedení do prevádzky úplne zmenia migračné trasy zveri. Koncepcia rozvoja poľovníctva na Slovensku je strategický dokument, ktorý na základe analýz príčin tohto stavu vykonaných renomovanými vedeckými a výskumnými pracoviskami (Národné lesnícke centrum, Ústav ekológie lesa a pod.) stanovuje koncepčné úlohy v tejto oblasti medzirezortnom a medziodvetvovom princípe, čiže ak si niekto myslí, že sa v tejto oblasti koná metódou pokusov a omylov, je sám na veľkom omyle. Samozrejme, ak má autor petície k dispozícii odborne odôvodnené, účinné a zákonné riešenie, bude sa môcť zapojiť do medzirezortného pripomienkového konania novely koncepcie.

Klamlivé údaje o počte a premnoženosti niektorých šeliem – Viktor Čech

Vyjadrenie SPK: V prípade početnosti medvedej populácie, pohlavnej a vekovej štruktúry bola na Slovensku spracovaná štatistika prostredníctvom vedeckej analýzy z odobraných neinvazívnych DNA vzoriek, ktorá jasne preukázala početnosť jedincov na úrovni ± 1 256 ks s intervalom spoľahlivosti od 1 023 do 1 489 jedincov populácie. O premnožení ostatných veľkých šeliem nemáme informácie ani dôkazy, nakoľko sa pri ostatných veľkých šelmách neaplikoval žiadny vedecky akceptovaný odborný výskum určovania početnosti. Zatiaľ môžeme na základe poznatkov z praxe len predpokladať, že napr. v prípade vlka dravého, aj napriek povolenému lovu, ale s prísne  obmedzeným podmienkami Programu starostlivosti o vlka dravého na Slovensku (zákaz lovu v ÚEV a prihraničných oblastiach z Poľskom, Českom a Ukrajinou, zákaz lovu v panónskom biogeografickom regióne, limitované kvóty na kraje) je jeho početnosť za posledné roky na najvyššej úrovni.

Absencia empatie a citov – Viktor Čech

Vyjadrenie SPK:Absurdné a nenávisť burcujúce tvrdenie, vyplývajúce zrejme z plytkého poznania histórie poľovníctva a poľovníckej komunity autorom petície. Hodnotiť city Viktora Čecha na rozdiel od jeho urážajúcich zámerov nebudeme, hodnotenie citov totiž patrí v slušnej spoločnosti do oblasti subjektívnych intímnych prejavov a vzťahov. Zamyslime sa ale spoločne, kde sa stratila empatia, keď tzv. milovníci psov, venčia psov na miestach, kde tieto za búrlivého posmeľovania majiteľom ohrozujú a prenasledujú lesnú a poľnú zver, keď milovníci mačiek vypúšťajú svojich „miláčikov“ do poľovných revírov, kde sa v krížia s jedincami mačky divej, čoho dôsledkom môže byť úplná degradácia genómu mačky divej. Poľovníci sú prirodzeným garantom starostlivosti o zver v zimnom období, ale aj v období kladenia mláďat, ochrany a odborného manažmentu zveri počas celého roku. Stretli ste už ochranára z vlastnej vôle, ktorý napr. v súčasnom trende extrémnych letných teplôt pravidelne zabezpečuje vodu pre zajace, ktoré ich bytostne potrebujú každý deň? Túto vodu zajacovi na nížinách a krmivo pre iné druhy na horách zabezpečujú len poľovníci a lesníci. Taktiež pri vzniku povodní, požiarov a iných prírodných katastrof sa o zver postarajú hlavne a v prvom rade poľovníci. Čerstvým príkladom je prepuknutie vtáčej chrípky na Slovensku. Kto sa v teréne postaral o labute? Boli to opäť poľovníci, ktorí ich monitorovali, prikrmovali a v spolupráci s veterinármi zabezpečovali rozhodujúce kroky zamerané na zvládnutie vážnych hrozieb. Konkrétnych príkladov by sme mohli uviesť ešte nesmierne množstvo, otázkou ale ostáva, či disponujú konkrétnymi príkladmi aj tí, ktorí obviňujú poľovníkov zo straty citu a empatie. Demagogické tvrdenie, že poľovníkom chýba empatia a city absolútne nie je na mieste.

Pytliactvo. Trojnohé medvede a poranení vlci na fotopasciach – Viktor Čech

Vyjadrenie SPK: Každý kto takúto vec spácha čelí nie len trestnému činu pytliactva podľa Trestného zákona, ale aj trestnému činu pre porušenie zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Doposiaľ sa zodpovednosť za takúto vec konkrétnemu poľovníkovi nedokázala, preto takéto a tomuto podobné tvrdenia považujeme za absurdné zovšeobecňovanie. Každý kto vie o takejto nezákonnej činnosti je povinný ju ohlásiť orgánom činným v trestnom konaní.

Nezáujem riešiť pytliactvo vo vlastných radoch – Viktor Čech

Vyjadrenie SPK: Ak je pytliactvo preukázateľné, vždy je riešené nekompromisne a s nulovou toleranciou. Práve naopak, orgány poľovníckej samosprávy sa spoliehajú najmä na podnety zo spomínaných „vlastných radov“, nakoľko bežný človek nemusí mať úplné a pravdivé informácie o dianí v poľovnom revíri. Preto nerozumieme pojmu „nezáujem riešiť pytliactvo“, takéto zovšeobecnené tvrdenie je klamstvom. Nech pán autor petície predloží akýkoľvek relevantný dôkaz, že oznámenie o trestnom čine pytliactva nebolo orgánmi poľovníckej samosprávy riešené .... Naopak, SPK disponuje materiálmi preukazujúcimi spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní vo viacerých prípadoch.

Poškodzovanie fotokrytov fotografom – Viktor Čech

Vyjadrenie SPK: Každý fotograf je občan ako každý iný a mal by dodržiavať elementárne pravidlá. Každý fotograf, ktorý si chce postaviť fotokryt potrebuje súhlas majiteľa alebo užívateľa pozemku, na ktorom má takéto zariadenie vzniknúť. Každý fotograf by si mal uvedomiť, že už nežijeme v dobe, keď všetky pozemky patrili „všetkým“. Preto je to aj na dohode s užívateľom poľovného revíru, ktorý platí náhradu za užívanie poľovného revíru a výkon práva poľovníctva zabezpečuje so zodpovednosťou riadneho hospodára. Všetky konflikty ktoré vznikajú, sú len dôsledkom absencie komunikácie prípadne nadštandardných požiadaviek, resp. neochoty zniesť primerané obmedzenie alebo akceptovať dohodu s poľovníkmi. Autor opäť zabudol poznamenať, že napr. poľovnícke zariadenia slúžiace poľovníkom (nielen) na lov sú mnohokrát poškodzované, ničené, dokonca podpaľované návštevníkmi lesa. Majú poľovníci tvrdiť, že tieto zariadenia ničia len fotografi? Nezmysel!

Krádeže fotopascí – Viktor Čech

Vyjadrenie SPK: Ak si autor petície myslí, že fotopasce sa strácajú každému len poľovníkom nie, je to len ďalší z prejavov nekompetentnosti posudzovať reálne dianie vo voľnej prírode. Pravdou totiž je, že o fotopasce prichádzajú nielen pracovníci Štátnej ochrany prírody, príp. výskumníci či vedci, ale o fotopasce prichádzajú hlavne poľovníci, ktorým fotopasce kradnú najmä ilegálni zberači parožia, hubári, turisti a iní návštevníci prírody. Tvrdenie proti tvrdeniu? ...

Vykynoženie populácie vlka dravého, rysa ostrovida a iných vzácnych živočíchov v MF/VF – Viktor Čech

Vyjadrenie SPK: Mnohí tzv. ochrancovia prírody netušia, že práve poľovníci boli tí, ktorí iniciatívne začali chrániť naše veľké šelmy a to hlavne spomínaného vlka dravého a rysa ostrovida. Na Slovensku sa nikdy nestalo a ani nestane, aby bol „vykynožený“ akýkoľvek druh živočícha. Na ochranu, manažment a dosiahnutie priaznivého stavu týchto šeliem nám slúžia a budú slúžiť Programy starostlivosti o jednotlivé veľké šelmy. Opäť tzv. pojem vykynoženie populácií vlka a rysa v daných oblastiach Malej a Veľkej Fatry (spadajú pod Územia európskeho významu) je absurdné, nakoľko na celom území týchto Národných parkov je lov vlka počas jeho doby lovu zakázaný a rys je celoročne chránený.

Odporúčame pozrieť Obr. 10 Územia európskeho významu vymedzené pre ochranu vlka (str. 28) a pre informáciu taktiež Obr. 11 Prihraničné oblasti s celoročnou ochranou vlka (str. 29):

Program starostlivosti o vlka dravého: http://www.sopsr.sk/files/PS-o-vlka-draveho-na-Slovensku.pdf)

Dodržiavanie 30 rokov starých poučiek a archaických dogiem – Viktor Čech

Vyjadrenie SPK: K tomuto tvrdeniu sa Slovenská poľovnícka komora nevie vyjadriť, nakoľko nemá vedomosť o „starých poučkách a archaických dogmách“. Pojmový aparát autora petície je založený na nedostatočnom poznaní prostredia, do ktorého mieri svojimi snahami o diskreditáciu.

 

 

Slovenská poľovnícka komora len v krátkosti poukázala na to, že tvrdenia autora petície za reguláciu poľovníctva pána Viktora Čecha sú nepodložené a demagogické. Autor vo všetkých svojich bodoch klame a zavádza nepoľovnícku verejnosť, ktorá je ovplyvnená trendom vyjadrovať sa cez internet ku všetkému bez toho, že by danej téme porozumela. Absolútne odsudzujeme konanie autora, ktorý našim členom ukradol a bez ich vedomia použil ich videá a fotografie vo videu zverejnenom pred pár dňami na internete, nehovoriac o videách ukradnutých od autorov z iných štátov, kde sa lov riadi inými predpismi a legislatívou ako v našom prípade a ktoré malo byť poburujúcim pre nepoľovnícku verejnosť.

Veríme, že autor Viktor Čech neprimerane plytval energiou k cieľu, ktorý sa mu nepodarí dosiahnuť, pretože sme presvedčení, že jeho doterajší sympatizanti si nájdu čas na naše vyjadrenia k meritu veci. Možno si potom uvedomia, že v prípade agendy diskreditácie slovenského poľovníctva pod taktovkou Viktora Čecha sa stali len prostriedkom šírenia populizmu samozvaného odborníka na poľovníctvo.

Žiadame autora o stiahnutie tejto petície!

Na ďalšie nezmyselné petície Slovenská poľovnícka komora nebude reagovať! Autori takýchto petícií nie sú odborníkmi vyštudovanými v odbore prírodných vied, lesného hospodárstva a poľovníctva, nemajú ani základné poznatky o prírodných procesoch a odmietajú prijať formu slušnej a korektnej komunikácie s cieľom dosiahnutia konsenzu na základe elementárnej ľudskej slušnosti.

Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vyhláška MP SR č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

 

Zdroj: http://www.polovnickakomora.sk/spk/spk-aktualne/spravy-a-informacie/894-stanovisko-slovenskej-polovnickej-komory-k-peticii-za-regulaciu-polovnictva.html